Naša strava obsahuje množstvo rôznych látok, ktoré majú antioxidačnú aktivitu, alebo sú schopné odstraňovať voľné radikály. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov antioxidantov z našej stravy patria vitamín C, tokoferoly (vitamín E), karotenoidy (zdroj vitamínu A) a najmä flavonoidy¹.

Flavonoidy sú látky vznikajúce v rastlinách, ich hlavnou funkciou je ochrana pred škodlivými vonkajšími vplyvmi (UV žiarenie), udržanie stability vnútorného prostredia (neutralizácia voľných radikálov) a ďalšie funkcie dôležité na prežitie rastlín. V súčasnej dobe poznáme cca 4 000 flavonoidov a mnoho z nich je intenzívne skúmané, pretože patria medzi veľmi účinné antioxidanty. Názov získali flanovoidy z latinského slova „flavus“ – žltý, pretože v prírode majú prirodzene žltú farbu.

V rastlinách majú flavonoidy zásadný význam pre normálne funkcie a prežívanie rastlín. Okrem ochrany pred UV žiarením majú flavonoidy aj regulačné funkcie, ovplyvňujúce základné životné pochody a chránia rastliny pred cudzorodými organizmami. Rôzne typy a podoby flanovoidov, ktoré sa niekedy nazývajú aj bioflavonoidy, nachádzame v mnohých rastlinách, vrátane tých, ktoré sú súčasťou našej stravy. Medzi najznámejšie zdroje flavonoidov patria lesné plody, hrozno, citrusy, kakaové bôby, arašidy, petržlen alebo cibuľa. Veľmi účinné flavonoidy obsahujú najmä rastliny čaju.

História medicínskeho použitia flavonoidov

Dôkazy o používaní flavonoidov na liečebné účely sú niekoľko storočí známe. Veľa z nich bolo používaných vďaka ich protizápalovým účinkom a boli odporúčané v prípade viacerých ochorení. Za posledných 30 rokov umožnili moderné biochemické postupy študovať účinky flavonoidov na úrovni tkanív, buniek aj jednotlivých bunkových štruktúr. To prinieslo rozsiahle výsledky z vedeckých prác a výskumov. V roku 2015 bolo publikovaných viac než 6 000 odborných článkov.

Využitie flavonoidov

Výskum je zameraný predovšetkým na využitie flavonoidov a flavonoidových komplexov v prevencii a liečbe:

• ochorení srdca a ciev (ateroskleróza),
• porúch metabolizmu (cukrovka, obezita),
• neurodegeneratívnych ochorení (Alzheimerova a Parkinsonova choroba),
• chronických zápalov,
• vírusových a bakteriálnych infekcií (napr. ľudský papillomavírus),
• onkologických ochorení.

Vlastnosti flavonoidov

Antioxidačné vlastnosti

Predmetom výskumu je v poslednom čase úloha flavonoidov v oxidačnom strese. Ten vzniká ako výsledok pôsobenia viacerých faktorov. Ide o zvýšenú tvorbu oxidujúcich látok, znižovanie antioxidačnej ochrany a tiež chybnú opravu oxidačného poškodenia.

Flavonoidy sú účinné antioxidanty vďaka ich vlastnosti vychytávať voľné radikály kyslíka a mastných kyselín². Poskytujú ochranu buniek pred škodlivými vplyvmi vonkajšieho a vnútorného prostredia. Flavonoidy patria medzi najsilnejšie antioxidačné látky, ktoré poznáme.

Flavonoidy tzv. „zhášajú“ kyslíkové radikály, čo sú reaktívne formy kyslíka, ktoré vo vyššej koncentrácii poškodzujú tkanivá aj bunky. Neschopnosť organizmu zbavovať sa týchto foriem kyslíka je dnes považované za jednu z najčastejších príčin mnohých civilizačných ochorení.

Tlmenie zápalu

Zápal je odpoveď organizmu na prítomnosť rôznych patogénov (baktérie, vírusy, plesne), poranení, toxických látok ale aj reakcia imunitného systému (hypersenzitivita) vedúca k poškodeniu tkanív³.

Chronický zápal je spájaný s ochoreniami ako sú reumatoidná artritída, priedušková astma, ateroskleróza, Alzheimerova choroba a onkologické ochorenia^4-6.

So vznikom a šírením zápalu súvisí zvýšená produkcia voľných radikálov, ktoré sú vychytávané flavonoidmi. Tie tiež ovplyvňujú niektoré špecifické enzýmy, ktoré sa na vzniku zápalu podieľajú.

Bolo dostatočne preukázané, že flavonoidy majú podobný mechanizmus účinku ako nesteroidné protizápalové lieky⁷.

Priaznivý účinok flavonoidov na zápal môže brániť poškodeniu tkanív a napomáhať normalizácii funkcií imunitného systému.

Pôsobenie proti baktériám a vírusom

Flavonoidy majú preukázanú antibakteriálnu a antivírusovú aktivitu.

Napríklad katechíny, ktorých hlavným zdrojom je zelený čaj, sú účinné proti patogénnym baktériám pochádzajúcim zo stravy, a preto majú pozitívny účinok v prípade gastrointestinálnych ochorení⁸.

Flavonoidy pomáhajú

Flavonoidy a kardiovaskulárne ochorenia

Účinky flavonoidov na srdce a cievy sú mnohopočetné a boli študované ako jedny z prvých. Epidemiologické štúdie skúmali vplyv flavonoidov obsiahnutých v potrave na kardiovaskulárne ochorenia. Známy je ich pozitívny účinok na stenu ciev, kde môžu znižovať tvorbu aterosklerotických plátov a tým znižovať riziko vzniku infarktu myokardu, či mozgovej príhody.

V roku 2014 bola publikovaná zatiaľ najväčšia súhrnná analýza (tzv. meta-analýza) najväčších klinických štúdií, ktoré sledovali vzťah medzi užívaním flavonoidov a výskytom ochorení srdca a ciev. Jednalo sa o štúdie v dĺžke trvania niekoľko rokov, v ktorých sa sledovalo viac než 450 tis. jedincov.

Táto súhrnná analýza štatisticky preukázateľne dokázala, že príjem flavonoidov významne znižuje riziko vzniku ochorení srdca a ciev⁹.

Flavonoidy a nádorové ochorenia

Vzťah medzi flavonoidmi, najmä katechínmi extrahovanými z rastliny Camellia sinensis (čajovník čínsky) a nádorovým bujnením je intenzívne študované od 80. rokov minulého storočia. Medzi prvými boli epidemiologické práce, ktoré sledovali vzťah medzi mierou konzumácie čaju a výskytom rôznych typov nádorových ochorení. Tieto účinky sa teraz intenzívne skúmajú na nádorových bunkových líniách, ktoré sú prítomné u ľudí a prebiehajú tiež klinické štúdie.

Súhrnná analýza venujúca sa účinku katechínov potvrdila ich potenciálne benefity v prevencii niektorých onkologických ochorení¹⁰.

Flavonoidy a metabolické ochorenia

Flavonoidy môžu mať priaznivé účinky na mnoho metabolických procesov. Je preukázané, že zvyšujú spaľovanie tukov a pomáhajú tak znižovať telesnú hmotnosť. Nadmerné množstvo viscerálneho (orgánového) tuku je spojené s metabolickými poruchami vedúcimi k zlému zdravotnému stavu a k zvýšenému riziku výskytu kardiovaskulárnych ochorení. Hovorí sa o tzv. metabolickom syndróme, ktorý je komplexom niekoľkých diagnóz. Okrem nadváhy a obezity sa jedná o poruchu metabolizmu tukov, zvýšený krvný tlak a zvýšenú hladinu glukózy v krvi. Osoby s metabolickým syndrómom sú vo vysokom kardiovaskulárnom riziku. Vo vyspelých krajinách trpí prejavmi metabolického syndrómu (niekedy nazývaný ako syndróm X) až jedna tretina populácie.

Niektoré štúdie už preukázali, že prípravky obsahujúce flavonoidy zeleného čaju a kofeín výrazne zvyšujú 24-hodinový energetický výdaj¹¹.

Polyfenolové flavonoidy pôsobia aj na strane príjmu kalórií, kde upravujú aktivitu enzýmov podieľajúcich sa na vstrebávaní tukov a cukrov¹².

Flavonoidy a ochorenia mozgu

Dostupné dáta ukazujú, že reaktívne formy kyslíka sa podieľajú na vzniku neurodegeneratívnych ochorení, ako sú Alhzeimerova alebo Parkinsonova choroba¹.

Tieto chronické neurologické ochorenia sa stávajú pre modernú spoločnosť čím ďalej väčšou ekonomickou a sociálnou záťažou.

Flavonoidy sú účinné antioxidanty, majú protizápalový účinok a ovplyvňujú cesty bunkovej signalizácie. Svojím pôsobením môžu poskytovať neuroprotektívne účinky u Alhzeimerovej choroby¹³.

Biologicky aktívne rastlinné látky, medzi ktoré patria aj flavonoidy, disponujú vďaka niekoľkým mechanizmom účinku dobre preukázaným efektom u Parkinsonovej choroby¹⁴.

Flavonoidy a infekčné ochorenia

Popri svojej antioxidačnej aktivite vykazujú flavonoidy tiež dobrú antibakteriálnu aktivitu vďaka svojmu účinku na delenie baktérií, ich bunkovú membránu a metabolizmus. Látky ako kvercetín, či kaempferol majú antimikrobiálnu aktivitu na mnoho typov baktérií. Kvercetín a luteolín, rovnako ako niektoré ďalšie flavonoidy, preukázali vzájomne prospešný účinok s niekoľkými antibiotikami¹⁵.

Rôzne druhy flavonoidov boli študované pre ich potenciálne antivírusové účinky a niekoľko z nich preukázalo antivírusové vlastnosti nielen v „in vitro“ ale aj v „in vivo“ štúdiách¹⁶.

Existuje mnoho prác, ktoré sa zaoberajú účinkami flavonoidov na ľudský imunitný systém.

Máme flavonoidov dostatok?

Flavonoidy denne bežne prijímame v potravinách rastlinného pôvodu. Jedná sa o veľmi početnú skupinu látok, z ktorých niektoré majú preukázateľne priaznivý účinok na náš organizmus. Otázkou teda je, aké konkrétne látky či skupiny látok a v akom množstve prijímame. Výskumy z minulosti ukázali, že bežný príjem flavonoidov je najčastejšie pod hranicou, kedy by sme mohli očakávať ich pozitívne pôsobenie. Je takmer isté, že z prirodzených zdrojov nie sme schopní dostatočné množstvo flavonoidov pravidelne prijímať. Pokiaľ teda chceme využiť ich priaznivé pôsobenie, ponúka sa ako možnosť užívanie výživových doplnkov. Výhodné je prijímať komplexné prípravky, kde sa môžu jednotlivé flavonoidy vo svojom účinku navzájom pozitívne ovplyvňovať, čo sa deje pri ich prirodzenom príjme. Keďže sa jedná o prírodné látky rastlinného pôvodu, ktoré sú svojou chemickou stavbou netoxickej povahy, sú z hľadiska bezpečnosti pre ľudský organizmus neproblematické.

Pri zadaní hesla „flavonoidy“ dnes vyhľadávače odborných článkov nájdu desaťtisíce prác hodnotiacich ich účinky na kardiovaskulárne, metabolické, neurodegeneratívne ochorenia, imunitný systém, chronické zápaly a onkologické ochorenia. Šírka a hĺbka skúmania účinkov flavonoidov v ľudskom organizme je ohromujúca.

Výživové doplnky ponúkajú možnosť príjmu konkrétnych typov flavonoidov, ktoré majú rozsiahlu evidenciu účinkov na jednotlivé orgánové systémy. Antioxidačné vlastnosti, ktoré nám môžu flavonoidy poskytnúť, sú vďaka tomu dostupnejšie a môžeme profitovať z ich priaznivých účinkov.

Odborná literatúra a zdroje informácií

1. Gülcin I Antioxidant activity of food constituents: an overview, Arch Toxicol, 2012
2. Lachman J et al. Natural antioxidants – important food constituents in human nutrition for healthy life in the beginning century. ČZU Praha, 75-90, 2004.
3. Medzhitov, R. Origin and physiological roles of inflammation. Nature 2008, 454, 428-435.
4. Medzhitov, R. Origin and physiological roles of inflammation. Nature 2008, 454, 428-435.
5. Libby, P.; Ridker, P.M.; Maseri, A. Inflammation and atherosclerosis. Circulation 2002, 105, 1135-1143.
6. Azizi, G.; Navabi, S.S.; Al-Shukaili, A.; Seyedzadeh, M.H.; Yazdani, R.; Mirshafiey, A. The role of inflammatory mediators in the pathogenesis of alzheimer's disease. Sultan Qaboos Univ. Med. J. 2015, 15, e305-e316.
7. Maroon, J.C.; Bost, J.W.; Maroon, A. Natural anti-inflammatory agents for pain relief. Surg. Neurol. Int. 2010, 1, 80.
8. Kurek A et al. New antibacterial therapeutics and strategies. Pol J Microbiol. 2011;60(1):3-12.
9. Jiang W et al. Dietary flavonoids intake and the risk of coronary heart disease: a dose-response meta-analysis of 15 prospective studies. Thromb Res. 2015 Mar;135(3):459-63. doi: 10.1016/j.thromres.2014.12.016. Epub 2014 Dec 23.
10. Lei Lei et al. Flavan-3-ols consumption and cancer risk: a meta-analysis of epidemiologic studies. Oncotarget. 2016 Nov 8; 7(45): 73573–73592.
11. Hodgson JM, Croft KD Tea flavonoids and cardiovascular health. Mol Aspects Med. 2010 Dec;31(6):495-502. doi: 10.1016/j.mam.2010.09.004. Epub 2010 Sep 15.
12. Oteiza PI et al. Flavonoids and the gastrointestinal tract: Local and systemic effects. Mol Aspects Med. 2018 Jan 12
13. Bakhtiari M et al. Protective effects of flavonoids against Alzheimer's disease-related neural dysfunctions. Biomed Pharmacother. 2017 Sep;93:218-229
14. Shahpiri Z et al. Phytochemicals as future drugs for Parkinson's disease: a comprehensive review. Rev Neurosci. 2016 Aug 1;27(6):651-68
15. Barbieri R et al. Phytochemicals for human disease: An update on plant-derived compounds antibacterial activity. Microbiol Res. 2017 Mar;196:44-68
16. Zakryan H et al. Flavonoids: promising natural compounds against viral infections. Arch Virol. 2017 Sep;162(9):2539-2551