Použité zdroje (poskytnuté talianskou firmou Azienda Agricola il Pucino, VonDerWeid) - autor Romano Zago: „Aloe arborescens proti rakovine“ (Aloe Arborescens contro il cancro, Aloe Arborescnes gegen Krebs), „Aloe nie je liek, a predsa lieči“ (Aloe non è una medicina, eppur... guarisce, Aloe ist keine Medizin, aber ... sie heilt!), „Rakovina sa dá liečiť“ (Di cancro si può guarire, Krebs ist heilbar). „Aloe arborescens proti rakovine“ (Aloe Arborescens contro il cancro, Aloe Arborescnes gegen Krebs), „Aloe nie je liek, a predsa lieči“ (Aloe non è una medicina, eppur... guarisce, Aloe ist keine Medizin, aber ... sie heilt!), „Rakovina sa dá liečiť“ (Di cancro si può guarire, Krebs ist heilbar). Preklad: RNDr. Ľubica Urminská

Aloe je najpôsobivejšia medicínska bylinka, ktorú vytvorila príroda. Úžasná je rozmanitosť liečiacich schopností tejto rastliny: gél z aloe je vhodný na vonkajšie aj vnútorné použitie: pri zápalových stavoch, žalúdočných vredoch, pri problémoch s pečeňou a poruchách látkovej výmeny, pri vírusových ochoreniach, pomáha pri artritíde a reumatickom zápale kĺbov, pri infekciách v ústnej dutine. Aloe výrazne posilňuje imunitu organizmu, pretože pomáha ničiť rakovinové bunky. U diabetikov stabilizuje cukor v krvi, zlepšuje hladiny cholesterolu. Zlepšuje vzhľad pokožky – upokojuje, hydratuje, vyživuje a urýchľuje jej regeneráciu. Gél z aloe je mimoriadne účinný pri liečení rán. Existuje ešte mnoho ďalších prínosov gélu z aloe.

Aloe je známa už od staroveku pre svoje mnohé prospešné účinky, vrátane využitia v dermatológii. Táto rastlina obsahuje látky, ktoré stimulujú biologické funkcie tela (tzv. "biogénne stimulátory"). Aloe, domorodá rastlina Afriky, je tiež známa ako „ľalia púšte“ alebo „rastlina nesmrteľnosti“. Názov je odvodený z arabského slova „alloeh“ znamenajúci horký pre horkú chuť gélovej tekutiny nachádzajúcej sa v listoch. Odborná literatúra uvádza, že existuje vyše 400 druhov aloe, pričom pre farmaceutické účely sa používajú iba tri: Aloe kapská (Aloe Ferox), Aloe stromovitá (Aloe arborescens) a Aloe vera (Aloe Barbadensis Miller).

Vo svete je známa hlavne Aloe Barbadensis Miller. Pochádza zo severnej Afriky, odkiaľ sa v priebehu storočí rozšírila do celého sveta. Svoje využitie nachádza v mnohých oblastiach, predovšetkým však v medicíne a kozmetike. Pomenovanie Aloe vera ("pravá aloe") bolo pravdepodobne dané tejto zvláštnej rastline preto, že zo všetkých známych druhov je tento najrozšírenejší a najdostupnejší z liečivých druhov aloe. Získala si tak najväčšiu pozornosť vďaka gélu z listov, ktorý má mnohoraké využitie. Osobitný vedecký záujem sa v poslednej dobe venuje Aloe arborescens, ktorej koncentrácia účinných látok je oproti Aloe Vera trikrát vyššia.

Aloe arborescens (Aloe stromovitá) je rastlina s obzvlášť vysokou medicínskou hodnotou. Pochádza pôvodne z južnej Afriky a rastie v suchých klimatických podmienkach od morského pobrežia až do hôr, kde teplota v zime neklesá pod nulu. V Európe sa jej výborne darí na západnom pobreží Sicílie. Aloe stromovitá je kríkového vzrastu, ktorá dorastá do výšky až 200 cm, výnimočne 400 cm. Tvorí dužinaté zelené až šedozelené listy dlhé do 60 cm. Okraje listov sú zubaté s pevnými tŕňmi. Vnútri listu sa nachádza priehľadný polotekutý gél. V porovnaní s Aloe vera má užšie listy a hrubšiu kožu, čo jej umožňuje prežiť aj v extrémnych prírodných podmienkach. Rastie pomalšie a obsahuje v listoch menej gélu než Aloe vera, preto je menej atraktívna pre komerčné účely, aj keď terapeutické vlastnosti Aloe arborescens prevyšujú vlastnosti Aloe vera.

V chudobnejších krajinách sveta zohráva dôležitú úlohu v prírodnej zdravotnej starostlivosti. Práve v Brazílii sa výskumu tejto rastliny začal venovať páter Romano Zago – františkánsky mních, ktorý najprv počul o účinnom recepte z Aloe arborescens od domorodých obyvateľov. Keď videl pozitívne výsledky tejto rastliny na imunitný systém ľudského organizmu, rozhodol sa zasvätiť jej svoj život. Neskôr páter Zago pokračoval vo svojich výskumoch v Jeruzaleme a Taliansku. Svoje poznatky spracoval vo svojich knihách: Aloe arborescens proti rakovine a Aloe nie je liek, a predsa lieči. Zverejnil aj svoju originálnu brazílsku receptúru, ktorá sa stala zakrátko známou na celom svete: zmes z listov Aloe arborescens, čistého kvetového medu a pšeničného destilátu. Stále viac a viac ľudí sa začalo zaujímať o tento recept, a tak na žiadosť mnohých jednotlivcov a organizácií prednášal páter Zago na konferenciách v Portugalsku, Španielsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Taliansku a Brazílii o jeho pozitívnych účinkoch. V základnej receptúre s včelím medom a destilátom sa používa Aloe Arborescens (je efektívnejšie ako Aloe Vera), spracováva sa celý list (nielen gél), produkt sa vyrába z čerstvej (nie sušenej) rastliny, ideálna je rastlina z biologického pestovania (v preukázanej biokvalite).

Chemické a fyzikálne vlastnosti aloe arborescens boli stanovené až na základe analýz v posledných 50 rokoch. Jednotlivé zložky Aloe arborescens môžeme rozdeliť do 3 skupín:

• Sacharidy, k nim patrí aj polysacharid Acemannan, ktorý je nevyhnutný pre správne fungovanie imunity na úrovni bunky.
• Antrachinón a fenoly v listoch: majú laxatívne, detoxikačné, protizápalové, analgetické a antibakteriálne účinky.
• Dôležité živiny a funkčné molekuly: minerálne soli (sodík, draslík, vápnik, horčík, stopové prvky: mangán, meď, zinok, chróm, kobalt, železo, germánium, bór, selén), vitamíny (B1, B2, B3, B6, kyselina askorbová, listová, cholín, vitamín A – retinol, vitamín E), kyselina acetylsalicylová, aminokyseliny, iné organické kyseliny, lipidy (viacnásobné nenasýtené mastné kyseliny) a enzýmy.

Analýzy preukázali u Aloe arborescens mnohé liečivé účinky, čo viedlo k jej využívaniu v oveľa širšom meradle. Americké výskumy terapeutických vlastností aloe boli zamerané výlučne na polysacharid Acemannan a pri výrobe produktov odstraňovali aloín a iné dôležité zložky rastliny. Avšak pozitívny účinok na organizmus má aloe vtedy, keď pôsobia súčasne všetky jej obsiahnuté zložky. Medzi aminokyselinami, vitamínmi, minerálnymi látkami, glykozidmi, viacnásobne nenasýtenými mastnými kyselinami a enzýmami existuje totiž významná synergia.

Okrem už spomínaných terapeutických účinkov má Aloe arborescens schopnosť upokojiť celý tráviaci systém, odstrániť zápal žalúdka a najmä žalúdočné vredy. Štúdie tiež ukázali, že Aloe arborescens inhibuje rast stafylokokov a koliformných baktérií a podporuje rast zdravých laktobacilov nevyhnutných pre dobré trávenie. Dokáže normalizovať funkčné a biochemické parametre za 2-6 mesiacov. Mnohé výskumy preukázali aj predpokladané liečivé účinky pri rakovinových ochoreniach a pri AIDS, hoci oficiálne aloe nebola uznaná ako liek na uvedené choroby. Výsledky v oblasti biomedicínskeho výskumu terapeutických vlastností účinných látok prítomných v Aloe arborescens potvrdili, že prívlastok zázračný liek prírody tejto rastline právom prináleží.

Rastliny aloe sú predmetom skúmania v talianskom Inštitúte Palatini de Salzano v Benátkach. Na viacerých klinikách v Taliansku (Padova, Monza) potvrdili tímy lekárov liečebné prínosy pre onkologických pacientov s rôznymi typmi ochorenia. Vykonané štúdie potvrdili, že Aloe arborescens obsahuje viac než 70% substancií účinných proti rakovine, zatiaľ čo Aloe barbadensis ich má len 25%.

Porovnanie obsahu minerálov v obidvoch druhoch aloe (mg/100ml):

Porovnanie obsahu aminokyselín v obidvoch druhoch aloe (v ppm):

Biologické pestovanie Aloe arborescens. Aloe arborescens sa od roku 2000 pestuje v požadovanej biokvalite na Sicílii v optimálnych podmienkach niekoľko metrov nad morom ďaleko od priemyselného znečistenia. Pestovanie a následné spracovanie sa riadi európskymi zákonmi o biologickom hospodárstve, o čom svedčí aj získaný certifikát biokvality.