Život sa k nám prihovára mnohými jazykmi. Rečou životných okolností, rečou našich problémov alebo rečou našich prianí. Reč symptómov je len jednou z možných foriem vyjadrení, ktoré život používa, posolstvo je však rovnaké.
Život nám poslal skvelého posla, ktorý je ochotný všetko nám ukázať a vysvetliť. Je to naše telo. Tým, že sa učíme mu porozumieť, začneme chápať i sami seba, život, celé tvorstvo a nakoniec i Boha. Naše telo nám hovorí nielen to, kde se chováme nesprávne, ale hovorí nám tiež vždy presne, čo máme urobiť, aby sme sa opäť dostali do harmónie so životom. Musíme sa len naučiť jeho reči porozumieť, počúvať jeho rady, a tak budeme v súlade so životom.
Ľudský duch dosiahol skutočne veľké výkony. Vyslali sme ľudí na Mesiac, zostrojili počítač, ktorý dokáže „myslieť“ tisíckrát rýchlejšie než my sami. Ovládame to najväčšie i to najmenšie, len nie to najbližšie – naše telo. Stále ešte nie sme schopní uchovať si naše zdravie. Nechcem tým v žiadnom prípade znižovať zásluhy modernej medicíny, v ktorej bolo dosiahnutých v posledných sto rokoch skutočne skvelých výsledkov. Mali by sme teda byť zdravší než kedykoľvek predtým, pretože ešte nikdy nebolo venované telu toľko pozornosti, nikdy sa nevydávalo toľko peňazí na udržanie alebo dokonca na prinavrátenie zdravia. Všetci ale vieme, že tomu tak nie je. Ľudia ešte nikdy neboli toľko chorí ako dnes.
To, čo bežne označujeme za chorobu, však nie je vlastné ochorenie, ale len jeho symptóm, jeho telesný prejav. Choroba sama je skôr disharmóniou vo vedomí človeka, známkou, že vypadol zo svojho prirodzeného poriadku. Je to porucha celého človeka, nielen jeho tela. Ak funguje naše auto, pripadá nám to jednoduché. Keď sa náhle rozsvieti kontrolka oleja, vieme okamžite, čo máme robiť. Nemusíme kvôli tomu tankovať benzín ani kontrolovať tlak v pneumatikách, stačí len doplniť olej. Nikoho by nenapadlo, aby povolil žiarovku kontrolky alebo dokonca odpojil kábel. Avšak s naším telom robíme práve toto.
Vnútorným zmyslom choroby je, aby sme sa spamätali, k čomu nás v prípade núdze donúti ochorenie. Skutočné vyliečenie nespočíva v potlačení príznakov, ale v pochopení a znovuobnovení narušenej harmónie. Organizmus nám totiž chorobou nehovorí len to, že sme sa vydali zlým smerom a začali sa v živote chovať nesprávne. Druh symptómu nám tiež ukazuje, kde organizmu niečo chýba a čo treba urobiť, aby sme sa aj vnútorne úplne uzdravili. Za ochorením vždy stojí nevyriešený problém, „životná úloha“ a neschopnosť alebo odmietanie správne reagovať na určité požiadavky života.
Každý prežívá svoju chorobu inak.
Energia môže byť blokovaná na všetkých úrovniach:
- Pokiaľ je energia (zlosť, agresia, sexualita, zámerné jednanie) blokovaná v myslení, vedie to k bolestiam hlavy z napätia, k poruchám spánku a duševným poruchám.
- Ak je energia blokovaná na úrovni telesných funkcií, dochádza k vysokému krvnému tlaku a nakoniec k vegetatívnej dystónii.
- Pokiaľ je energia blokovaná na úrovni nervov, je následkom neuralgia trojklanného nervu, roztrúsená skleróza alebo pásový opar, nervový tik alebo zápal sedacieho nervu.
- Ak je energia blokovaná v oblasti svalov, môže to viesť k ochoreniu pohybového aparátu, ako je reuma, dna, úraz alebo ochrnutie.
Keď je životná sila na určitom mieste blokovaná a nepodarí se mi túto blokádu odstrániť, nútim život, aby mi uštedril príslušnú lekciu. Osud ma tak prinúti k tomu, aby som urobil potrebný krok.
Osud je najlepší terapeut, vylieči nakoniec každého a každý si môže sám vybrať, akým spôsobom sa chce poučiť, či cestou poznania alebo obvyklou cestou choroby a utrpenia. Rečou symptómov mi telo hovorí nielen to, že som zišiel z cesty, ale i to, kde som vypadol z režimu, a tým tiež, čo treba urobiť, aby bola harmónia znovu obnovená.
Ako vzniká choroba.
Choroba môže vzniknúť, keď:
- som presvedčený, že som urobil chybu, a na základe toho sa odsudzujem a pochybujem o sebe,
- stojím proti tomu, aký som,
- žijem v disharmónii, pretože nie som taký, aký v skutočnosti som,
- som proti niečomu,
- žijem v nedostatku, nežijem v plnosti života a v celistvosti svojej podstaty,
- žijem v hriechu,
- nemilujem,
- som nenaplnený,
- žijem inak, než vlastne chcem a považujem za správne, pretože potom klamem sám seba,
- nežijem, keď toku života nedovolím bez prekážok voľne prúdiť svojím vnútrom,
- mám niečo nevybavené, nemôžem trebárs niekomu niečo odpustiť,
- nie som ľahký a čulý, keď ma niečo ťaží,
- sa pokúšam býť „normálny“, pretože potom nežijem podľa svojej vnútornej skutočnosti, ale podľa vonkajšieho sveta,
- neplním a neriešim životné úlohy,
- nežijem v mieri sám so sebou, prípadne so svojím okolím,
- nie som slobodný,
- nežijem tu a teraz, pretože život se odohráva len v prítomnosti.
Choroba nie je nič iného než výraz, forma problému, ktorú život používa k tomu, aby nám oznámil, že niečo nie je v poriadku. Ochorieť však môže nielen telo, choroba sa prejavuje i v povolaní, v partnerskom vzťahu, v rodine, v hospodárskej situácii alebo náboženskom postoji, v chápaní a cítení. Ochorieť sa dá v mnohých rovinách.
Čo mám robiť, aby som bol skutočne sám sebou?
Existuje skutočne kráľovská cesta poučenia. Vyžaduje, aby som sa stal vlastným „duchovným majstrom“. Prvými krokmi na tejto ceste sú:
- Poznať, že som to skutočne ja, a že je správne byť sám sebou. Uvedomiť si, že človek dosť trpel tým, že sa štylizoval do určitej roly, namiesto aby bol sám sebou.
- Preukázať ochotu poznať a zmeniť sa, pretože pohodlnejšie je byť taký, ako sa to nášmu okoliu páči.
- Nájsť si pravidelne čas na rozjímanie. Človek sa musí neustále sám seba pýtať: Prečo to robím? – Som to skutočne ja? – Naozaj chcem to, čo robím, a prečo to chcem? – Cítim sa pritom dobre? – Prináša mi to šťastie?
- Je k tomu treba odvaha, aby si mohol človek stáť za sebou samým, za vlastným Ja, ísť neochvejne svojou cestou, i keď to druhí považujú za tvrdohlavosť. Dôležité je pritom venovať pozornosť „reči symptómov“.
- Človek by sa nemal pokúšať žiť bez prianí. Musí sa naučiť to, aby nechcel byť v cieli okamžite, ale aby si vychutnával cestu.
- Pokúsiť sa prinášať ľuďom skutočný záujem, vľúdnosť alebo lásku, byť prístupný a mať ľudí skutočne rád.
- Poznať, že je žiadúce byť trpezlivý.
Až potom môže človek kľudne kráčať životom a byť spokojný s tým, čo dosiahol. Keď vám vaše telo pošle zase správu prostredníctvom „reči symptómov“, tak jej teraz už porozumiete a budete vedieť, čo máte robiť.
Každý symptóm je výzva, aby sa človek obrátil do seba a dal telu správnu odpoveď na jeho posolstvo. Pokiaľ človek nájde správnu odpoveď, symptóm sa rozplynie do stratena. Prídete na to, že vaše telo je v skutočnosti dobrý priateľ, ktorý vás svojou „rečou“ prosí o pomoc.
Vybrané z knihy Kurta Tepperweina "Was dir deine Krankheit sagen will - Die Sprache der Symptome" ("Čo ti chce povedať choroba – Reč symptómov").
